HANDICAP
Krásna moja slnečnica,
slnko žiada sa jej veľmi.
Slnko svieti iba pre ňu,
slnečník si sama drží.
Nevie o ňom, nechápe ho,
narúša jej stabilitu.
Sama kričí: „Zachráňte ma,
slnečník mi tu tieni.“
Iba že tá slnečnica,
sama si ho drží.
Ty si táto slnečnica,
Ty si sama dáždnik držíš.
Tvoje slnko zakrývaš si,
Teba mráz prvý spáli.
Potom sama prídeš na to,
že mráz aj iných skolil.
SEN
Teplučká vodička,
v nej červená rybička.
Pláva s Tebou a Ty s ňou,
za životom, za láskou.
Najprv si ju trápila,
vzduch dýchať jej dávala.
Teraz sama žiabre máš,
vodu dýchať uznávaš.
PRVÝ LETNÝ DEŇ
Láska, Viera, Nádej,
tri meče v Tvojich rukách.
Si môj Strážny Anjel,
slobodu chceš, nie žiť v putách.
Prvý meč, Lásku, tak použiješ,
že démonovi srdce vyjmeš.
Druhý, Vieru, takto zasa,
šmyk a hlava odgúľa sa.
Tretí, Nádej, načo slová,
rozumná si, vieš aj sama.
VYZNANIE
Kvietok krehký, nádherný.
Pohnojím Ťa, zalejem,
na slniečko zohriať dám.
Čistou vodou osviežim,
iba Teba v očiach mám.
Tvoju dušu pohladím,
Tebe život ukážem.
Srdiečko Ti zohrejem,
sama tomu neuver.
Ty si moja kráľovná,
Ty si môj svitu lúč.
Teba ľúbiť, Teba mám.
Iba Tebe, Tebe, láska.
Teba láskou zahrnúť.
TEBE
Koľko nocí spoločných a spoločných rán?
Pre pár očí jediných, ruku do ohňa dám.
Pre pár očí Tvojich, snáď,
nemusíš sa o ňu báť,
stačí ma len milovať.
Koľko rečí zbytočných a zbytočných strát?
Pre Tvoj úsmev jediný, Ťa mám tak rád.
Pre Tvoj úsmev jediný, láska, snáď,
veď sa mi nemusíš hneď smiať,
milujem Ťa tisíc-krát.
Koľko nocí spoločných a spoločných rán?
Pre pár očí jediných ruku do ohňa dám.
Pre pár očí Tvojich, snáď,
nemusíš sa pozerať,
stačí ma ignorovať.
ŽIVOT
Čo robí kráľovná?
Smeje sa, krásna je.
Hreje sa slniečkom,
rozjíma nad Svetom.
Ľúbi sa, šťastná je,
no a mne krásne je.
NEKONEČNO
Si len sen môj, nekonečný,
z ktorého von by som mal ísť.
Si len vánok zvláštnych rečí,
za ktorými mi srdce kričí.
Si len Láska, čo sem chodí,
ľuďom dávať ten krásny pocit.
Si len vôňa v mojom nose,
Teba, Láska, moja ja chcem.
Si môj úsvit a aj súmrak,
priama linka do stratosféry.
Moja radosť a aj bubák,
nepoznal som lásku predtým.
Zdravie, krása v jednom slove,
láska všemocná to slovo je.
Šťastie, túžba nevýslovná,
to iba Ty, moja kráľovná.
KONVALINKE VOŇAVEJ
Jednej láske zveril som svoj život do dlaní,
jednej láske veril som, že mi ho ochráni.
Jej dlane úprimné, no bol to len klam,
život mi zmenila na bolesť a žiaľ.
Už nechcem lásku, už nechcem milovať,
plusy a mínusy budem len počítať.
Už nechcem ženy, ba ani aj piť,
o sexe budem už len hovoriť.
ROZSUDOK
Najprv feťák, potom starec,
lásku chcela spoznať na koniec.
Poprosila Pána Boha,
„pošli mi sem lásku z neba.“
Láska prišla, vyslyšal ju,
zneuctila, pokrčila, zahodila,
odsúdila a zabila ju.
Teraz bude dievča pykať,
najprv lásku prosiť,
potom s iným jebať.
ŽELANIE
Zahoď smútok a aj bolesť,
len to dobré nechaj si!
Miluj a buď milovaná,
ako mnou kedysi!
Preži krásny, šťastný život,
plný radosti!
Stretneme sa nabudúce,
zatiaľ zbohom dáme si.
Minďo
25. okt 2016 o 14:58
Páči sa: 1x
Prečítané: 806x
Láska nekonečná
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)